Kryptomeny zažili za poslednú dekádu úspechy aj pády. Najnovšie ich čaká masívna regulácia zo strany Európskej únie. Na aké zmeny sa po prijatí európskeho regulačného nariadenia MiCA má pripraviť kryptosvet, pre TREND hovorí finančník a zakladateľ platformy Virtuse Rastislav Vasilišin.
Veronika Vaňková: Čo prinesie nariadenie MiCA a registrácia obchodovania s kryptomenami pre európsky a slovenský trh s kryptoaktívami?
Rastislav Vasilišin: Po minuloročných krypto krachoch, ako Terra Luna, FTX alebo BlockFi, si dnes už aj najväčší zástancovia krypto tokenov uvedomujú, že plne anarchický svet nie je cestou a začínajú sa prikláňať k prísnejšej regulácii.
Pre krypto investorov z toho vyplynuli tri základné ponaučenia.
Prvým je, že stablecoiny nie sú vôbec také stabilné a neposkytujú žiadnu ochranu vkladov. Druhým je, že drvivá väčšina krypto tokenov sú len neregistrované cenné papiere. A tretím ponaučením, ktoré vyplýva z minuloročných krachov je, že investori už vidia rozdiel medzi 20 tisíc altcoinami a bitcoinom.
Aj preto asi najväčším prínosom MiCA je, že eliminuje prípady kedy niekoľko podvodníkov dokáže vytiahnuť milióny od naivných investorov po celom svete. A často im k tomu stačí len kvetnatý príbeh. V rámci MiCA bude musieť každý emitent tokenov pripraviť dokumentáciu podobnú tej, aká je vyžadovaná pre registráciu akcií na burzách.
MiCA taktiež donúti emitentov stablecoinov držať adekvátne rezervy v eurách alebo dolároch, ktoré sú oddelené od firemných účtov emitenta.
A v neposlednom rade prínosom MiCA je, že investori pochopia, že bitcoin je digitálnou komoditou, ktorú nemôže centralizovaný emitent manipulovať a meniť, a s krypto tokenmi má len málo spoločného.
Veronika Vaňková: Aké môžu byť výhody a riziká tejto regulácie?
Rastislav Vasilišin: Popri troch výhodách, ktoré som spomenul, je ďalšou výhodou, že MiCA prináša zrozumiteľnú krypto reguláciu, ktorá je zladená vo všetkých 27 členských krajinách.
A ako najväčšie riziko vnímam, že pravidlá, ktoré platia pre stablecoiny, sa nevzťahujú aj na CBDC. Na rozdiel od stablecoinov si ECB bude môcť naďalej tlačiť svoje fiat tokeny bez toho, aby boli niečím kryté. Všetci sme si rovní, ale asi stále sú niektorí rovnejší.
Za všeobecné riziko považujem tiež to, že ako každá regulácia, aj táto je v podstate len ďalším odovzdaním našich slobôd v prospech štátu. To znamená, že sa zase dobrovoľne zbavujeme našich práv pod zámienkou vyššej bezpečnosti. A to nikdy v dejinách neveštilo nič dobré.
Veronika Vaňková: Môže najprísnejšia regulácia na svete znamenať znevýhodnenie pre EÚ kryptotrh v porovnaní s inými mimoeurópskymi trhmi?
Rastislav Vasilišin: MiCA môže znamenať zvýšenie konkurencieschopnosti voči zvyšku sveta. V Spojených štátoch a vo väčšine ázijských krajín zostáva kryptoregulácia stále veľmi nejasná. MiCA odstráni zmätok v ponímaní toho, čo sú licencované burzy, skutočné stablecoiny a cenné papiere. Firmy ako FTX, Celsius alebo LUNA, už nebudú môcť v rámci nových pravidiel vzniknúť a ukradnúť miliardy eur od investorov.
Veronika Vaňková: Čo MiCA môže znamenať pre bitcoin?
Rastislav Vasilišin: Väčšina globálnych regulátorov ako Fed, SEC, CFTC, ESMA a ECB, už otvorene potvrdila, že bitcoin je považovaný za komoditu a nespadá pod reguláciu cenných papierov. Regulačné orgány však považujú väčšinu krypto tokenov za neregistrované cenné papiere. Obzvlášť negatívne sú naklonené voči takzvaným stablecoinom, pretože umožňujú obeh miliárd dolárov na čiernom trhu v takzvaných dark pooloch.
Preto pre bitcoin bude MiCA prínosom v tom, že umožní investorom diferencovať medzi bitcoinom ako decentralizovanou digitálnou komoditou a 20 000 centralizovanými kryptoaktívami.
MiCA výrazne obmedzí emitenciu nových, bezcenných krypto tokenov a existujúcim zamedzí distribúciu na neregistrovaných kryptoburzách po celej EÚ.
To všetko môže slúžiť ako spúšťač pre vyšší dopyt po bitcoine.
Veronika Vaňková: Aktuálne sa v NRSR rokovalo o znížení daňovo-odvodového zaťaženia pri predaji kryptomien. Ako vidíte súčasný stav?
Rastislav Vasilišin: To by určte pomohlo. Slovensko má nepochopiteľne jedno z najhorších daňových zaťažení na svete a určite nám to nepomáha zastaviť odliv mozgov alebo technologických investícií.
Veronika Vaňková: Aké ďalšie návrhy by mohli byť prínosné pre túto oblasť a trh?
Rastislav Vasilišin: Uvedomujem si, že to znie nadčasovo, ale čo by Slovensku pomohlo najviac, je prejsť na bitcoinový štandard. Ak by sme paralelne s eurom zaviedli ako menu aj bitcoin, vytvorili by sme tak alternatívu voči totalitným CBDC, navždy sa zbavili inflácie a obmedzili politikom možnosť zadlžovať štát cez natlačené miliardy od ECB. Keď napravíme spôsob ako fungujú peniaze, dokážeme napraviť celý systém.
