Umelá inteligencia (AI) je oblasť informatiky, ktorá sa zaoberá vytváraním strojov a systémov, ktoré dokážu vykonávať úlohy, ktoré si predtým vyžadovali ľudské myslenie. Umelá inteligencia má už viac ako sedemdesiat rokov a každým rokom sa stáva rozšírenejšou a vplyvnejšou. Tu je stručná história umelej inteligencie od jej počiatkov až po súčasnosť.

50. roky 20. storočia.

Turingov test

Umelá inteligencia sa začala rozvíjať v 50. rokoch 20. storočia, keď vedci začali uvažovať o tom, ako by počítače mohli napodobniť ľudské myslenie. V roku 1950 Alan Turing navrhol test, ktorý mal určiť, či stroj dokáže myslieť ako človek. Tento test spočíval v hodnotení inteligencie strojov tým, že sa zisťovalo, či stroj dokáže presvedčiť človeka, že je tiež človek – a nie iba počítačový program.

Osoba vykonávajúca test (tzv. „sudca“) vedie textový rozhovor s dvoma osobami alebo predmetmi: človekom a strojom. Počas rozhovoru sudca kladie otázky obom stranám. Ich odpovede sa zobrazujú na obrazovke takým spôsobom, že sudca nevie, ktorý z účastníkov rozhovoru je človek a ktorý stroj.

Ak je stroj schopný presvedčiť sudcu, že je človek, považuje sa to za úspešne zvládnutý Turingov test. Možno ho teda považovať za stroj s ľudskou inteligenciou. Turingov test je však často kritizovaný za to, že neposkytuje úplný obraz o schopnosti stroja myslieť. Testuje totiž len jednu schopnosť – schopnosť presvedčiť človeka, že je tiež človek.

Napriek tomu sa Turingov test považuje za dôležitý míľnik v histórii výskumu umelej inteligencie. Ďalší vývoj v tejto oblasti zahŕňa pokusy o vytvorenie strojov, ktoré sú schopné myslieť, učiť sa a rozhodovať sa spôsobom, ktorý sa považuje za „ľudský“.

Konferencia v Dartmouthe

V roku 1956 sa konala Dartmouthská konferencia, ktorá sa považuje za začiatok umelej inteligencie ako vedného odboru. Konferenciu inicioval John McCarthy, americký matematik a počítačový vedec. Okrem iného predtým pracoval na programovaní jazyka LISP, ktorý sa dodnes používa vo výskume umelej inteligencie. Spolu s Marvinom Minskym, Nathanielom Rochesterom a Claudom Shannonom pozval na konferenciu vedcov z rôznych oblastí, ako je psychológia, filozofia, matematika, fyzika alebo lingvistika.

Cieľom konferencie bolo definovať a usmerniť výskum umelej inteligencie, ako aj iniciovať výskum strojov, ktoré budú schopné myslieť a učiť sa a v budúcnosti možno nahradia človeka v niektorých oblastiach práce. Účastníci boli rozdelení do niekoľkých pracovných skupín, ktoré sa zaoberali rôznymi aspektmi umelej inteligencie. Medzi ne patrilo rozpoznávanie reči, spracovanie prirodzeného jazyka, plánovanie, strojové učenie a mnohé ďalšie.

60. a 70. roky 20. storočia.

V 60. a 70. rokoch 20. storočia došlo k rozmachu výskumu umelej inteligencie. V tomto období sa výskumníci zamerali na vývoj expertných systémov, ktoré boli schopné spracovávať informácie a robiť závery na základe pravidiel a údajov. Pri ich vývoji sa inšpirovali prácou švédskeho matematika, filozofa a logika Axela Hägerstranda, ktorý sa už v 20. rokoch 20. storočia zaoberal problémom formalizácie znalostí.

V tomto období vznikli aj prvé systémy na rozpoznávanie reči a spracovanie prirodzeného jazyka. Jedným z prvých systémov tohto typu bol program SHRDLU, ktorý v roku 1971 vytvoril Terry Winograd. SHRDLU dokázal odpovedať na jednoduché otázky o svete zloženom z kvádrov a iných objektov.

Do výskumu umelej inteligencie začalo investovať aj niekoľko spoločností. Jednou z najdôležitejších spoločností bola Xerox PARC. Bola zodpovedná za mnohé inovácie v oblasti výpočtovej techniky vrátane vynálezu laserovej tlačiarne a grafického používateľského rozhrania. V 70. rokoch 20. storočia začala spoločnosť Xerox PARC investovať do výskumu umelej inteligencie. Výsledkom bolo okrem iného vytvorenie programovacieho jazyka Smalltalk a expertného systému XCON, ktorý sa v spoločnosti Xerox používal na optimalizáciu výrobných procesov.

Ďalšou významnou spoločnosťou zaoberajúcou sa umelou inteligenciou v 60. a 70. rokoch 20. storočia bola spoločnosť IBM. Táto spoločnosť vyvinula mnoho systémov umelej inteligencie vrátane jedného pre medicínu, ktorý sa používal na diagnostiku srdcových ochorení. Neskôr bola IBM zodpovedná aj za vytvorenie systému Deep Blue, ktorý v roku 1997 porazil vtedajšieho majstra sveta v šachu Garyho Kasparova.

80. a 90. roky 20. storočia.

Osemdesiate a deväťdesiate roky 20. storočia boli obdobím významného pokroku v oblasti umelej inteligencie, ktorý pripravil pôdu pre mnohé neskoršie inovácie a aplikácie tejto technológie. Výskumníci sa začali zameriavať na vývoj systémov, ktoré by dokázali rozpoznávať reč a obrazy. V roku 1987 vyvinula spoločnosť Dragon Systems prvý komerčný systém na rozpoznávanie reči pre počítač IBM PC.

V oblasti rozpoznávania obrazu vyvinul Yann LeCun v roku 1989 algoritmus, ktorý využíval neurónové siete na rozpoznávanie ručne písaných čísel. Tento systém sa ukázal ako taký úspešný, že podnietil vývoj neurónových sietí na rozpoznávanie obrazu.

V 80. a 90. rokoch 20. storočia sa do popredia dostala aj robotika. V roku 1986 spoločnosť Fanuc predstavila prvý priemyselný robot so systémom videnia. Umožňoval mu interakciu s prostredím rozpoznávaním objektov.

21. storočie

Vďaka pokroku v oblasti strojového učenia a neurónových sietí získala umelá inteligencia mnoho nových schopností. Schopnosť rozpoznávať reč, prekladať jazyky, hrať hry alebo spracovávať veľké množstvo údajov sú len niektoré z nich. Umelá inteligencia sa v súčasnosti využíva v mnohých oblastiach, napríklad v medicíne, poľnohospodárstve, automobilovom priemysle, maloobchode a mnohých ďalších.

Jedným z populárnych príkladov využitia umelej inteligencie je lekársky priemysel. AI sa dnes dá využiť na lepšiu diagnostiku chorôb a včasné odhalenie zdravotných rizík. V USA napríklad existuje program, ktorý využíva algoritmy strojového učenia na analýzu snímok z mamografu a pomáha rýchlo odhaliť rakovinu prsníka. Ďalším príkladom je systém Watson. Tento program, ktorý vyvinula spoločnosť IBM, dokáže analyzovať obrovské množstvo lekárskych údajov a pomáha diagnostikovať choroby.

V maloobchodnom sektore sa medzitým umelá inteligencia môže využívať na personalizáciu ponúk a propagáciu produktov. Analýzou údajov o správaní zákazníkov dokážu systémy AI ponúkať personalizované produkty a služby. Príkladom takéhoto riešenia je systém Amazon Personalize, ktorý odporúča produkty na základe správania zákazníkov na webovej stránke.

V 21. storočí mnohé spoločnosti využívajú umelú inteligenciu na zlepšenie svojej efektívnosti a kvality práce. Google využíva AI na zlepšenie výsledkov vyhľadávania, Facebook na odporúčanie obsahu používateľom a Amazon na riadenie svojich skladov a optimalizáciu logistických procesov. Treba však poznamenať, že AI sa neuplatňuje len vo veľkých korporáciách, ale aj v menších spoločnostiach a začínajúcich firmách. Vďaka ľahšiemu prístupu k nástrojom a technológiám AI dokáže čoraz viac spoločností využiť jej potenciál na rozvoj svojho podnikania.

IoT

IoT (Internet vecí) je koncept, ktorý spája každodenné zariadenia a predmety s internetom. Vďaka tomu môžu tieto zariadenia navzájom komunikovať a vymieňať si informácie. V kombinácii s umelou inteligenciou môžu vytvoriť ešte pokročilejšie a efektívnejšie systémy, ktoré nám pomáhajú v každodennom živote a prispievajú k pokroku a rozvoju rôznych vedeckých a priemyselných oblastí. Príkladom takejto spolupráce je systém inteligentnej domácnosti, ktorý spája internet vecí a umelú inteligenciu. Inteligentná domácnosť dokáže spracovávať a analyzovať údaje z rôznych snímačov, ako sú napríklad snímače pohybu alebo teploty. Na ich základe potom môže prijímať rozhodnutia, napríklad o tom, či otvoriť alebo zavrieť dvere alebo okná.

AI a IoT nachádzajú uplatnenie aj v priemysle. Mnohé továrne a výrobné zariadenia už zaviedli systémy AI a IoT. Umožňujú nepretržité monitorovanie výrobných procesov, ako aj predpovedanie a prevenciu porúch. Továrne tak môžu fungovať efektívnejšie a hospodárnejšie.

Budúcnosť AI

Umelá inteligencia sa vyvíja nevídaným spôsobom a výskumníci naďalej skúmajú možnosti a potenciál tejto technológie. V budúcnosti možno očakávať ďalší rozvoj umelej inteligencie v oblastiach, ako je medicína, doprava, priemysel, poľnohospodárstvo a mnohé ďalšie. Tu je niekoľko príkladov:

• V medicíne môže AI pomôcť pri diagnostike chorôb a vývoji liekov a terapií. AI môže tiež výrazne urýchliť rozvoj telemedicíny a umožniť liečbu pacientov zo vzdialených miest.
• V oblasti dopravy sa AI môže použiť na automatizáciu logistických procesov a riadenie dopravy. Týmto spôsobom môžeme očakávať zvýšenie bezpečnosti na cestách a zníženie počtu nehôd.
• V priemysle môže umelá inteligencia pomôcť optimalizovať výrobné procesy a zaviesť tzv. priemysel 4.0. Umelá inteligencia môže tiež umožniť ďalší rozvoj robotov a automatizáciu práce.
• V poľnohospodárstve môže umelá inteligencia pomôcť optimalizovať úrodu a zabrániť stratám spôsobeným chorobami alebo škodcami. AI môže tiež pomôcť monitorovať poveternostné podmienky a určiť najlepšie termíny na sejbu.

Celkovo sa budúcnosť umelej inteligencie zdá byť veľmi sľubná a jej možnosti sú takmer neobmedzené. S rozvojom technológie môžeme očakávať čoraz viac inovatívnych aplikácií tejto technológie v rôznych oblastiach života.